Prostřednictvím unikátního článku slovenského fotografa Michala Janečka navštívíme jeden z opuštěných monumentů symbolizujících zašlou slávu socialistického budovatelství, palác bývalé bulharské komunistické strany.

Odkedy som sa začal venovať urbexu, Buzludža sa takmer okamžite stala mojim snom. Takže v okamihu, keď som dostal možnosť ísť do Bulharska na služobnú cestu, bolo mi jasné, že výlet za ňou musím zrealizovať. Je ťažké nájsť Bulhara, ktorý by o Buzludži nepočul, preto nebol problém dať dokopy malú posádku a vydať sa na cestu.

Je aprílové nedeľné ráno, počasie je priaznivé, a tak naša malá skupinka, ktorú tvorím ja, môj kolega, bulharský kamarát Kalin a jeho otec, vyráža zo Sofie. Čaká nás celodenný výlet, celkovo treba prejsť približne 500km. Zo začiatku cesta ubieha rýchlo diaľnicou, zaujímavou atrakciou sú billboardy vyrobené zo zadného horného krídla lietadla.  Po opustení diaľnice míňame letisko, na ktorom sú prekvapivo zaparkované lietadlá s chýbajúcim spomínaným zadným krídlom.

Buzludžský monument sa nachádza vo výške 1441 m.n.m. v pohorí Stara Planina. Režim ho dal vybudovať na tomto vzdialenom mieste práve kvôli tomu, že v tejto oblasti v roku 1891 bola tajne založená socialistická strana. Už zo značnej vzdialenosti je vidieť, ako sa monument týči na vrchole kopca a moje očakávanie sa stupňuje. K tesnej blízkosti monumentu, našťastie, vedie asfaltka.  Prístupovú časť tvorí serpentínová cesta a prichádzame ku križovatke s kamennými fakľami. Po diskusii s posádkou okoloidúceho auta sa vydávame doprava a parkujeme asi 500m od monumentu. Túto vzdialenosť prejdeme rýchlym krokom, v stálom napätí, čí bude existovať nejaký vstup do budovy. Míňame domáceho turistu, ktorý pozorne počúva našu angličtinu a  s humorom sa pýta, či aj my sme prívrženci socialistickej strany. Tí totiž plánujú o týždeň neskôr na 1. mája oslavu spojenú s piknikom v blízkosti monumentu. Žiadnych socialistov našťastie nestretávame, a keď vystúpime po schodisku, tesne pred monumentom s úľavou zisťujeme, že hlavný vchod je otvorený a od rokovacej sály nás delí už len zľadovatelé vnútorné schodisko.

Napriek tomu, že som videl mnoho fotografií z tohto miesta, vstup do hlavnej siene mi doslova vyrazil dych. Už na prvý pohľad je jasné, že táto kolosálna stavba stála krajinu obrovské prostriedky a jej vybudovanie v horských podmienkach mimo civilizáciu vyžadovalo neskutočnú ľudskú námahu. Asi prvá vec, ktorá udrie návštevníkovi do očí, je kupolovitá strecha so známym znakom kosáka a kladiva v strede olemovaná nápisom „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“. Súčasná deravá strecha bola pôvodne pokrytá meďou, tej tam však už mnoho nezostalo. Kedže momunent bol vybudovaný ako oslava vzniku strany, steny pokrýva mozaiková výzdoba s rôznymi výjavmi z čias minulých, kde nesmie chýbať Lenin, Marx a Engels. Týmto sekunduje trojica bulharských pohlavárov, z ktorých tvár bývalého prezidenta Todora Živkova zrejme odstránili samotní socialisti kvôli jeho nedostatočnej vernosti strane takže zostala len silueta 🙂 Vonkajší obvod sály tvorí vyhliadková chodba s ďalšími mozaikami a krásnymi výhľadmi na okolité kopce. Ku kruhovitému telesu lietajúceho taniera patrí aj veža, jej vrchol zdobí 12m červená hviezda, ktorá veľkosťou prekonala aj najväčšiu Kremeľskú hviezdu. V časoch svojej slávy svietila z vrchola hory do diaľok.

Keďže všetci účastníci našej výpravy sú tu po prvý a možno aj posledný krát (aj Kalinov otec, ktorý chcel Buzludžu vždy vidieť), chceme si výnimočnosť tohto miesta plne vychutnať, a tak tu strávime pár hodín. Nadobúdam však dojem, že žiadna fotografia nezachytí majestátnost tohto miesta. Na záver ešte urobíme pár spoločných fotografií a je čas vydať sa na cestu naspäť do Sofie.

Budúcnosť monumentu je nejasná, bulharská vláda previedla vlastníctvo na socialistickú stranu, ktorá plánuje monument obnoviť. Či sa však nájdu financie na jej obnovu je otázne, a tak červeno nasprejovaný nápis nad vchodom „forget your past“ napovedá o osude tohto architektonického skvostu.

Galerie fotografií současných i dobových.

Napsal a vyfotografoval Michal Janček www.michaljancek.com